Autor:

Dominika Krajčovičová | 

Dátum:

20. júl 2020 | 

Kategória:

Súvisiace | 

Zdieľať:

Facebook 

Vývoj technológií napreduje rýchlym tempom a inovácie sú čoraz bežnejšou súčasťou našich životov. Ich dôležitosť naberá na význame aj v čase pandémie, keď moderné zariadenia asistujú v rizikových zónach meraním teploty, dezinfikovaním priestorov či roznášaním potravy. Roboty sú tak k ľuďom bližšie, ako kedykoľvek predtým a do popredia sa dostáva aj otázka ich bezpečnosti. Tú by mala zabezpečiť legislatíva. Oslovili sme preto partnerku advokátskej kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o. (MPH), Zuzanu Jahodníkovú, ktorá sa špecializuje na legislatívu v oblasti IT a technológií, aby nám priblížila, ako je právny systém pripravený na takúto revolúciu.

Implementácia robota do prostredia, v ktorom dochádza do styku s človekom je často dlhý proces, sprevádzaný mnohými bezpečnostnými opatreniami. Robot podstupuje testy, kde sa simulujú rôzne situácie a pre prípad zlyhania musí byť vybavený napríklad dvojstupňovou ochranou. V čase rozšírenia vírusu COVID-19 však bolo potrebné postupovať rýchlo a v niektorých krajinách roboty zo dňa na deň nahradili v práci zdravotné sestry, policajtov či recepčných. Hoci ide väčšinou o pomerne jednoduché úlohy, robot sa dostáva do styku s človekom, preto je treba dbať aj na vyššiu bezpečnosť. 

Otázka bezpečnosti robotických zariadení pritom nie je novinkou. V časoch, keď pri náročnej, manuálnej práci vo fabrikách vystriedali ľudí rýchlejšie, výkonnejšie a efektívnejšie robotické ramená, sa okrem ich výborných pracovných výsledkov začalo prihliadať aj na riziká. Dnes sú robotické ramená už bežnou súčasťou tovární a sprevádza ich mnoho bezpečnostných noriem, ako napríklad presne určený pohyb či vyhradený priestor. Prípadné nehody či pochybenia sú teda veľmi výnimočné a dajú sa ľahšie predvídať. Inak je to už ale s mobilnou robotikou a najmä tou autonómnou, na ktorú sa zameriava aj spoločnosť RoboTech Vision.

Mgr. Zuzana Jahodníková, LL.M. (Zdroj: www.mph-advocates.com

Existujú aj pre mobilné roboty presné normy? Aké štandardy by mal podľa zákona spĺňať mobilný robot, ktorý sa dostáva do styku s človekom?

Téma nastavovania akýchkoľvek štandardov, ktorých predmetom je mobilná či autonómna robotika je vždy pomerne komplikovaná. Doteraz nebol prijatý ucelený súbor pravidiel, ktorý by nám ukázal ako správne a efektívne riešiť situácie, ktoré sú spojené s činnosťou a zapojením autonómnej technológie. Navyše, ťažko sa hľadajú všeobecné normy, pravidlá či princípy, keď nemáme, a ani nemôžeme mať, predstavu o možnostiach rozvoja umelej inteligencie do budúcna.

Práve z tohto dôvodu sa ťažko identifikujú spoločné, štandardné, znaky, ktoré by mal podľa platnej právnej úpravy, a to či už európskej alebo slovenskej, mobilný robot spĺňať. Je však dôležité zdôrazniť, že okrem technologicky často neutrálnej legislatívy upravujúcej oblasť zodpovednosti za bezpečnosť výrobkov, oblasť ochrany spotrebiteľa, oblasť kybernetickej bezpečnosti a oblasť ochrany osobných údajov, možno na výrobky a služby využívajúce umelú inteligenciu v princípe bez akýchkoľvek zásadných obmedzení aplikovať aj takzvanú sektorovú legislatívu aplikovateľnú napríklad na výrobu lietadiel, automobilov, zdravotníckych pomôcok a podobne.

Robotika sa v súčasnosti už dotýka  výroby, prevádzky či predaja produktov a poskytovania služieb, využívajúcich takzvanú umelú inteligenciu. Ide teda o naozaj široký pojem, ktorý zahŕňa najrôznejšie produkty a služby využívané v doprave, energetike, medicíne či vo finančnom sektore. Inými slovami, pre súčasnú právnu reguláciu najrôznejších technológií s včlenenou umelou inteligenciou je charakteristické, že sa spolieha na flexibilný výklad a aplikovanie pravidiel z už existujúceho právneho rámca.

Na druhej strane však platí, že Európska únia si uvedomuje obmedzenia takéhoto prístupu a k téme postupného nastavovania právneho rámca pre využívanie umelej inteligencie sa vážne venuje. Za určitý posun v tejto problematike možno považovať fakt, že na európskej úrovni to bola práve Európska komisia, ktorá v 2018 prvýkrát zadefinovala, čo všetko možno pod pojmom umelá inteligencia (Artificial Intelligence alebo AI) rozumieť. V rámci Európskej únie sa v súčasnosti tejto téme venuje najmä skupina odborníkov, ktorá sa zaoberá vypracúvaním analýz a odporúčaní zahŕňajúcich nielen právne, ale aj etické, sociálne a socio-ekonomické otázky spojené s potrebou regulácie využívania umelej inteligencie.

Častým javom je v rámci prvých pokusov o reguláciu umelej inteligencie aj vytváranie etických kódexov, podľa ktorých by mali byť technológie disponujúce umelou inteligenciou konštruované. Tie však nie sú právne záväzné. Právnici a aj široká verejnosť tak čakajú ako sa bude regulácia v tejto oblasti vyvíjať.”

Kto splnenie týchto noriem kontroluje? Existuje nejaký orgán, ktorý dohliada na bezpečnosť mobilných robotov či renomovaní odborníci pre znalecké posudky v oblasti umelej inteligencie?

Špecifická regulácia technológií s umelou inteligenciou sa momentálne skôr sústredí na vymedzenie jej základných princípov a cieľov. Na ucelenejšiu a detailnú úpravu si preto budeme musieť ešte počkať. Z rovnakého dôvodu nie je dnes možné hovoriť ani o sústave či sieti špecializovaných štátnych orgánov zaoberajúcich sa touto problematikou. Vo svete sa však už objavujú prvé inštitúcie, ktoré sa venujú tejto agende a snažia sa tak vytvoriť určitú strategickú výhodu v porovnaní s ostatnými štátmi. Napríklad v Spojených arabských emirátoch vzniklo Ministerstvo pre umelú inteligenciu.

Inštitucionalizácia regulácie umelej inteligencie sa zatiaľ sústreďuje na zakladanie výskumných centier alebo odborných skupín pod záštitou medzinárodných organizácií skúmajúcich možnosti budúcej regulácie umelej inteligencie a výzvy, ktoré sú s reguláciou spojené. Napríklad World Intellectual Property Organization spustila verejné pripomienkovanie otázok týkajúcich sa regulácie práv duševného vlastníctva dotýkajúcich sa umelej inteligencie.

Zisťujú sa tak pripomienky, názory a oblasti možnej regulácie ako úplne prvý krok v procese vytvárania noriem, ktoré by mali upraviť túto oblasť a poskytnúť tak základné pravidlá na riešenie sporných alebo kritických situácií. Z právneho hľadiska sú zaujímavé najmä otázky typu, či pôvodcom patentovateľných riešení byť mala byť aj umelá inteligencia, alebo len človek. Ide o otázky, ktoré sú už dnes vážnou témou diskusie a ich zodpovedanie bude výsledkom dlhodobého procesu.”

Sú súčasné normy postačujúce? Dokáže podľa vás legislatíva držať krok s rýchlym vývojom technológií a aké má súčasný právny systém v tejto oblasti medzery?

„Právo bude do určitej miery vždy technologický vývoj len dobiehať. Odhliadnuc od skutočnosti, že schopnosť, nielen právnikov, predpovedať budúci technologický pokrok je obmedzená, právo sa otázkou úpravy najrôznejších vzťahov spojených s využívaním nových technológií začína bohužiaľ často zaoberať až v situácií, keď sa začnú objavovať prvé praktické problémy.

Nastavenie pravidiel určite je jednoduchým procesom. Najmä v prípadoch umelej inteligencie a jej autonómneho správania sa ku právnym otázkam pridávajú aj iné komplikované otázky, na ktoré ľudstvo nenašlo doteraz tie „správne“ odpovede. Kým kategórie ako vôľa, vedomie, nezávislosť, či rozhodovanie sa, sa spravidla pripisovali výsostne iba žijúcim bytostiam, v prípade umelej inteligencie sa dostávame na hranicu nášho doterajšieho poznania a chápania. Z tohto dôvodu musíme vytvárať niečo, čo tu doteraz nebolo a čo bude regulovať situácie, o ktorých ani v súčasnosti nemáme reálnu predstavu.

Súčasná úprava umelej inteligencie je tak len na svojom úplnom začiatku, kde si pomáha, najlepšie ako vie, existujúcim právnym rámcom. Avšak už len z dôvodu, že ten nám na mnohé otázky nedáva jasné odpovede, som presvedčená, že zvýšenie normotvornej aktivity aj v tejto oblasti spoločenských vzťahov je otázkou času. V tomto zmysle možno očakávať opakovanie scenáru, ktorý už veľmi dobre poznáme napríklad z oblasti regulácie dronov alebo blockchainu, pri ktorých muselo právo a regulátor zasiahnuť a pripraviť určitý rámec ich fungovania.”

Ako by ste porovnali legislatívu v tejto oblasti na Slovensku a v zahraničí? Máme túto problematiku už nejako ošetrenú alebo čerpáme najmä z medzinárodného práva?

V súčasnosti je naozaj ťažké porovnávať. To však nemusí byť vôbec zlým znamením. Práve naopak. Je si nutné totiž uvedomiť, že trendy ako digitalizácia či rozvoj umelej inteligencie je globálny fenomén, na ktorý potrebujeme hľadať odpovede aj na medzinárodnej, respektíve nadnárodnej, úrovni. Regulácia umelej inteligencie často musí vychádzať z riešenia etických, morálnych, či dokonca filozofických otázok. Len medzinárodná spolupráca pri kreovaní právneho rámca pre umelú inteligenciu zaručí konkurencieschopnosť nielen európskeho, ale aj slovenského priemyslu prostredníctvom jednotného uplatňovania základných pravidiel. Je dôležité, aby sme sa v čase postupného kreovania spoločného európskeho právneho rámca, aktívne spolupodieľali na jeho tvorbe.

Na Slovensku je možné poukázať napríklad na aktivity Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorý realizoval analýzu a návrh zapojenia Slovenska do iniciatívy Európskej únie pri budovaní európskych centier excelentnosti pre umelú inteligenciu. Zároveň z tejto dielne pochádza aj Manuál pre firmy na zavedenie umelej inteligencie, ktorý obsahuje odporúčania na podporu nasadzovania umelej inteligencie v slovenských podmienkach, či príklady riešení implementácie umelej inteligencie v oblasti marketingu, či kooperácie.”

Čo je najväčším impulzom pre vznik nových zákonov v oblasti robotiky? Sú to spoločnosti, ktoré sa tak snažia byť chránené alebo až nejaká udalosť, ktorá na medzeru v legislatíve poukáže?

„Impulzy môžu byť viaceré, ale osvedčilo sa, že vždy je najsilnejší ten, ktorý vychádza priamo z potreby spoločnosti riešiť zvyšujúci sa počet konkrétnych prípadov alebo potreby vysporiadať sa s nejakou akútnou situáciou. V oblasti práva vnímame už niekoľko rokov, že potreba regulácie je silná a bude sa zvyšovať s príchodom nových technológii. V súčasnosti tak už vieme, že aj bez nehôd a krízových situácií existuje dôvod pre vyvíjanie takýchto pravidiel. Na druhej strane, ak hovoríme o regulácii, aj táto musí byť do určitej miery rozumná a malo by sa pri jej tvorbe aktívne vyhodnocovať, čo je ale aj čo nie je nutné regulovať právnymi predpismi.

Už teraz vidíme analýzy, ktoré hovoria o tom, že pandémia COVID-19 zrýchlila takzvanú Fourth Industrial Revolution. V priebehu extrémne krátkeho času sa podstatná časť pracovného, profesionálneho života musela presunúť do digitálnej sféry. Mnohé sektory rozmýšľajú ako zefektívniť svoje procesy a ako využiť skúsenosti získané v tomto období. Ak sa pozrieme aj na sektor zdravotníctva, otvárajú sa úvahy ako môžu digitalizácia a robotika zabezpečiť rýchle a efektívne zvládanie veľkého náporu pacientov.

Na druhej strane pandémiou spôsobená kríza môže mať vplyv na rozhodovanie sa spoločností, a jednotlivcov, či realizovať veľké investície alebo nie. V každom prípade si však myslím, že pandémia COVID-19 a zodpovedné plánovanie štátov pri predchádzaní ďalším pandémiám môže zvýšiť záujem o rozvoj umelej inteligencie a robotiky, čo v konečnom dôsledku bude mať aj vplyv na následný rozvoj právnej úpravy.”   

Po ukončení štúdia žurnalistiky a praxi v médiách sa rozhodla pokračovať v písaní pre robotickú spoločnosť. V RoboTech Vision využíva aj svoje znalosti z marketingu ako napríklad správa sociálnych sietí, web stránky či tvorba grafiky a videí.

Dominika Krajčovičová

Marketing manager

Najnovšie príspevky

Prezrite si novinky o spoločnosti RoboTech Vision, výsledky jej práce či kroky, ktoré firma plánuje podniknúť v blízkej budúcnosti.

Autonómna navigácia pomocou mapy v rôznych prostrediach

Autonómna navigácia pomocou mapy v rôznych prostrediach

Dominika Krajčovičová | 30. júl 2020 | Vývoj | Facebook | Robot Husky A200 od kanadskej spoločnosti Clearpath dokáže vďaka nášmu algoritmu prejsť zadanú trasu autonómne v rôznych prostrediach. Využíva k tomu najmä RTV senzor vyvinutý spoločnosťou RoboTech Vision....

read more

Pin It on Pinterest

Share This